Skupinová podpora a skupinová terapia predstavujú dôležitú súčasť liečby porúch príjmu potravy (PPP). Ich účinnosť nespočíva iba v tom, že sa v jednom priestore stretne viac ľudí s podobnou skúsenosťou, ale najmä v špecifických psychologických procesoch, ktoré skupinové prostredie prirodzene aktivuje. Pre mnohých klientov môže byť práve kontakt s ľuďmi s podobnou skúsenosťou zásadným momentom v uzdravovaní. Takýto kontakt pomáha zmierniť pocity izolácie, hanby a stigmy, ktoré sa s PPP často spájajú.
Predstava skupiny však môže v niektorých ľuďoch vyvolávať obavy – napríklad strach z porovnávania, z hodnotenia alebo z toho, že budú musieť hovoriť o osobných témach skôr, než sa na to cítia pripravení. Aj preto je dôležité vysvetliť, ako skupiny fungujú a čo od nich možno realisticky očakávať.
Vzhľadom na to, že sa v Chuť žiť dlhodobo venujeme aj skupinovým formám podpory, v tomto článku ponúkame prehľad toho, ako a prečo môže skupinové prostredie podporiť liečbu PPP.
V článku sa dočítate:
1. Aké psychologické procesy robia skupiny účinnými?
V psychológii sú už dlhé roky popísané procesy, ktoré vysvetľujú, prečo skupinová forma práce podporuje zmenu. Pri poruchách príjmu potravy môžu byť obzvlášť užitočné, pretože sa zameriavajú aj na oblasti, ktoré sa síce dajú otvoriť v individuálnej terapii, no v skupine ich človek môže priamo zažiť vo vzťahoch s inými ľuďmi.
Pri poruchách príjmu potravy totiž nejde len o jedlo, ale aj o vzťah k sebe a k druhým. Práve tieto vzťahové oblasti sa v skupine prirodzene ukazujú.
A) Normalizácia a zdieľaná skúsenosť
PPP často vedú k pocitu: „Som jediný človek, ktorý to takto má.“ V skupine sa tento pocit postupne oslabuje. Zdieľanie podobných ťažkostí prináša úľavu a znižuje pocit osamelosti. Mnohí ľudia prvýkrát zažijú, že ich myšlienky a obavy nie sú ojedinelé a že ich prežíva aj niekto iný. Takáto skúsenosť môže výrazne znížiť hanbu, ktorá poruchu príjmu potravy často udržiava.
B) Zrkadlenie a sociálne učenie
V skupine majú členovia možnosť vidieť, ako premýšľajú a reagujú iní ľudia, a zároveň si uvedomovať vlastné správanie. Keď vidia ľudí v rôznych fázach zotavovania, môže to posilniť motiváciu a ukázať nové spôsoby zvládania náročných situácií. Ak napríklad niekto opisuje, ako zvládol ťažkú situáciu bez škodlivého správania, ostatní získavajú konkrétnu skúsenosť, že zmena je možná.
C) Skupinová súdržnosť (kohézia)
Súdržnosť znamená pocit bezpečia, dôvery a prijatia v skupine. Výskumy ukazujú, že práve tento pocit bezpečia výrazne súvisí s úspechom terapie. V dobre fungujúcej skupine vzniká prostredie, kde sa dá hovoriť otvorene a bez strachu z odmietnutia. Pre človeka s PPP to môže byť prvá skúsenosť, že môže hovoriť o citlivých témach bez toho, aby bol hodnotený alebo zosmiešnený.
D) Učenie sa vo vzťahoch (interpersonálne učenie)
Skupina je priestor, kde si človek môže všímať, ako pôsobí na druhých, dostávať spätnú väzbu a skúšať nové spôsoby reagovania. Pri PPP je to dôležité, pretože ťažkosti často súvisia aj so spôsobom, akým človek prežíva vzťahy k sebe aj k iným. Niekto si napríklad môže uvedomiť, že má tendenciu ustupovať, vyhýbať sa konfliktom alebo preberať zodpovednosť za emócie druhých, a postupne skúšať reagovať inak.
E) Pomoc druhým a posilnenie vlastnej hodnoty
Možnosť byť oporou druhému má sama o sebe liečivý efekt. Členovia skupiny postupne zisťujú, že ich skúsenosť má hodnotu a môže byť pre niekoho užitočná. Pre ľudí, ktorí sa dlhodobo vnímajú ako „nedostatoční“ alebo „zlyhávajúci“, môže byť táto skúsenosť dôležitým posilnením sebaúcty.
F) Nádej a modelovanie zmeny
V skupine sa stretávajú ľudia v rôznych fázach zotavovania. Vidieť niekoho, kto urobil krok dopredu, môže podporiť vlastnú motiváciu. Zotavovanie pri PPP nebýva priamočiare. To, že aj iní prechádzajú obdobiami zlepšenia aj zhoršenia, pomáha nastaviť realistické očakávania a nevzdať sa pri prvých ťažkostiach.
2. Najčastejšie mýty o skupinovej podpore
„Budem musieť hovoriť o osobných témach pred cudzími ľuďmi.“
Účasť v skupine neznamená povinnosť hovoriť o osobných veciach hneď alebo do detailov. Každý si určuje vlastné tempo a zdieľa len to, na čo sa cíti pripravený. Aj počúvanie a tichšia účasť môžu byť v začiatkoch úplne v poriadku. Zdieľanie je vítané, ale nikdy nie je vynucované.
„V skupine ma bude niekto hodnotiť alebo kritizovať.“
Skupiny sú vedené tak, aby boli bezpečným priestorom. Spätná väzba sa dáva s rešpektom a cieľom nie je kritizovať, ale lepšie porozumieť sebe aj druhým. Hodnotenie či zosmiešňovanie do skupiny nepatrí.
„Ak nebudem pripravený/á hovoriť o ťažkých témach, nemá zmysel tam chodiť.“
Skupinová práca rešpektuje individuálne tempo. Nikto nie je tlačený do tém, na ktoré sa necíti pripravený. Aj samotná prítomnosť, počúvanie a postupné zapájanie sa môže mať význam.
„Skupiny sú iba pre extrovertov.“
Na účinnosť skupiny nie je potrebné byť výrečný. Niektorí ľudia viac hovoria, iní skôr premýšľajú a pozorujú. Obe formy zapojenia sú v poriadku a môžu byť rovnako prínosné.
„Ostatní tam budú mať väčšie problémy ako ja.“
Skupina nie je priestor na porovnávanie kto má „horší“ alebo „ľahší“ problém. Každý prichádza so svojou skúsenosťou a tá má rovnakú hodnotu. Dôležité nie je poradie závažnosti, ale spoločná práca na zmene.
„V skupine sa budem porovnávať s druhými.“
Porovnávanie je pri PPP časté a prirodzené, preto sa mu v skupine venuje pozornosť. Platí jasné pravidlo, že sa nezdieľajú konkrétne čísla, váha ani podrobnosti o škodlivom správaní, ktoré by mohli podporovať súťaženie alebo napodobňovanie. Vedúca skupiny aktívne dohliada na to, aby prostredie zostalo bezpečné.
„Individuálna psychoterapia je účinnejšia.“
Individuálna terapia a skupina nie sú konkurenciou. Každá forma prináša niečo iné. Individuálna terapia umožňuje hlbokú prácu jeden na jedného, skupina prináša skúsenosť podpory, spolupatričnosti a učenia sa vo vzťahoch. Často sa navzájom dopĺňajú.
3. Podporná verzus terapeutická skupina: čo ich odlišuje?
Obe formy vedú odborníčky a vytvárajú bezpečné a rešpektujúce prostredie. Líšia sa však svojím cieľom, hĺbkou práce aj časovým rámcom.
podporné skupiny
Sú zamerané najmä na:
- zdieľanie aktuálnych pocitov a skúseností,
- psychoedukáciu – teda lepšie porozumenie tomu, ako PPP fungujú a čo ich môže udržiavať,
- znižovanie pocitu izolácie a hanby,
- uvedomenie si, že v tom nie som sám, a podporu v bežných situáciách.
Diskusia býva rozdelená rovnomernejšie medzi členov a témy sa otvárajú do takej miery, ktorá je bezpečná pre všetkých. Tento formát je vhodný pre ľudí, ktorí potrebujú stabilizáciu, základnú oporu a lepšie porozumenie svojej situácii. Podporné skupiny mávajú zvyčajne vopred dohodnutý počet stretnutí a sú časovo ohraničené. Do tejto skupiny zaraďujeme aj štruktúrovanejšie edukačno-podporné programy, ako je liečebno-vzdelávací program, ktorý kombinuje odborné informácie so spoločnou podporou v skupine.
Terapeutické skupiny
Umožňujú intenzívnejšiu prácu a idú viac do hĺbky. Pracuje sa tu s:
- opakujúcimi sa vzorcami vo vzťahoch,
- citlivými alebo bolestivými témami,
- tým, čo sa deje medzi členmi priamo v skupine,
- osobným príbehom a jeho súvislosťami.
Je prirodzené, že pri niektorých stretnutiach dostane jeden člen viac priestoru a skupina vtedy funguje ako podporné a reflektujúce zázemie. Tento formát je vhodný pre ľudí, ktorí sú už stabilizovaní a pripravení venovať sa náročnejšej terapeutickej práci. Terapeutické skupiny sú spravidla dlhodobejšie a prebiehajú v stabilnom zložení členov.
4. Ako prebieha skupinové stretnutie v praxi
Skupinové stretnutia majú jasnú a prehľadnú štruktúru, ktorá pomáha vytvárať pocit bezpečia a predvídateľnosti.
Zvyčajne prebiehajú takto:
- krátke úvodné privítanie a pripomenutie pravidiel bezpečia,
- zdieľanie podľa toho, s čím jednotliví členovia prichádzajú,
- spoločná práca s témou alebo diskusia,
- záverečné zhrnutie a krátka reflexia.
Každý účastník sa môže zapojiť v miere, ktorá je pre neho bezpečná. Nikto nie je nútený hovoriť viac, než chce. Zároveň platia jasné pravidlá – rešpekt, dôvernosť a zákaz zdieľania detailov, ktoré by mohli byť pre ostatných spúšťajúce.
Pre mnohých ľudí je najnáročnejšia predstava prvého stretnutia. V praxi však často už po krátkom čase zažijú úľavu z toho, že ich prežívanie je pochopené a že v tom nie sú sami.
5. Pre koho je skupina vhodná a kedy zvoliť inú intervenciu?
Skupinová forma podpory môže byť užitočná pre ľudí, ktorí:
- sa cítia izolovane alebo prežívajú hanbu spojenú s PPP,
- chcú zažiť, že v tom nie sú sami,
- potrebujú podporu popri individuálnej terapii,
- chcú lepšie porozumieť svojim emóciám a reakciám,
- chcú skúšať nové spôsoby zvládania v bezpečnom prostredí,
- sú pripravení pravidelne sa stretávať a rešpektovať pravidlá skupiny.
Skupina môže byť vhodná aj pre rodičov alebo partnerov, ktorí hľadajú porozumenie, podporu a bezpečný priestor na zdieľanie svojej skúsenosti.
6. Kedy skupina nie je vhodná?
Skupina nemusí byť vhodná v čase, keď človek:
- je fyzicky alebo psychicky veľmi oslabený a potrebuje intenzívnejšiu individuálnu starostlivosť,
- má výrazné ťažkosti s reguláciou emócií alebo impulzov a nedokáže bezpečne fungovať v kolektíve,
- je v akútnom riziku (napríklad sebapoškodzovanie alebo vážne zhoršenie zdravotného stavu),
- momentálne nedokáže rešpektovať pravidlá dôvernosti a bezpečia skupiny.
V takýchto situáciách je vhodnejšie začať individuálnou terapiou, lekárskou alebo nutričnou starostlivosťou. Skupina môže byť možnosťou neskôr, keď sa stav stabilizuje.
7. Aké skupiny poskytujeme v Chuť žiť
Chuť žiť ponúka viacero typov skupinových programov pre ľudí s PPP aj ich blízkych.
Terapeutické skupiny (Bratislava)
Uzavreté skupiny s odborným vedením pre klientov s PPP alebo pre rodičov, zamerané na hlbšiu prácu s emóciami, vzťahmi a zmenou.
Podporné skupiny naživo (Bratislava)
Prebiehajú v dohodnutom počte stretnutí a vedie ich odborníčka. Poskytujú bezpečný priestor na podporu a lepšie porozumenie vlastnej situácii.
Edukačno-podporné programy
Spájajú vzdelávanie o PPP so skupinovou podporou a rozvojom praktických stratégií zvládania.
Podporné skupiny online
Anonymné, bezplatné, nízkoprahové stretnutia každé dva týždne. Vedú ich odborníčky alebo peer konzultantky a sú zamerané na zdieľanie a vzájomnú podporu.
Viac informácií o aktuálnej ponuke nájdete na:
https://www.chutzit.sk/nase-sluzby/
Ak zvažujete, či je skupinová forma pre vás alebo pre vášho blízkeho vhodná, radi vám poradíme prostredníctvom chatovej poradne na www.chutzit.sk, bezplatnej linky pomoci 0800 221 080 alebo na .
Záver
Skupinová podpora a skupinová terapia môžu byť pri poruchách príjmu potravy dôležitou súčasťou procesu zotavovania. Nejde len o zdieľanie skúseností, ale o bezpečný priestor, v ktorom sa človek môže učiť lepšie rozumieť sebe, svojim emóciám a vzťahom.
Pre mnohých je skupina prvým miestom, kde zažijú, že ich prežívanie nie je ojedinelé a že o ňom môžu hovoriť bez strachu z hodnotenia. Skupina nenahrádza individuálnu terapiu ani odbornú starostlivosť, no často ju vhodne dopĺňa a posilňuje.
Dôležité je zvoliť formu podpory, ktorá zodpovedá aktuálnemu stavu a potrebám človeka.
Zdroje
- Yalom, I. D., & Leszcz, M. (2020). The theory and practice of group psychotherapy (6th ed.). Basic Books.
- Burlingame, G. M., McClendon, D. T., & Yang, C. (2018). Cohesion in group therapy: A meta‐analysis. Psychotherapy, 55(4), 384–398.
- Monteleone, A. M., Cascino, G., Marciello, F., Abbate-Daga, G., Baiano, M., Barone, L., … & Monteleone, P. (2022). Treatment of eating disorders: A systematic meta-review of meta-analyses. European Eating Disorders Review, 30(2), 85–110.
- Grenon, R., Tasca, G. A., & McInnes, N. (2017). Group psychotherapy for eating disorders: A meta-analysis. Psychotherapy Research, 27(3), 275–290.
- Byrom, N. C., McClelland, H., & Stallard, P. (2022). Seeking support for an eating disorder: A qualitative analysis. Journal of Eating Disorders, 10(1), 1–12.
- LaMarre, A. (2024). Peer support for eating disorders: Lived experience perspectives. Journal of Eating Disorders, 12(1), 1–14.
- National Institute for Health and Care Excellence. (2017). Eating disorders: Recognition and treatment (NICE Guideline NG69).
