V školskom prostredí sa učitelia, školskí psychológovia a ďalší členovia školských podporných tímov stretávajú so žiactvom, ktorého vzťah k jedlu a vlastnému telu ovplyvňuje zdravotné znevýhodnenie. Ide napríklad o špecifické stravovacie potreby, senzorické odlišnosti, zdravotné obmedzenia alebo liečebný režim. Niekedy však zmeny v správaní dieťaťa predstavujú signál vznikajúcich ťažkostí vo vzťahu k jedlu alebo telu.
V tomto článku sa dočítate:
- Čo je telesný sebaobraz a prečo je dôležitý?
- Prečo je dôležité venovať pozornosť vzťahu k jedlu a telu u žiactva so zdravotným znevýhodnením?
- Ako podporiť zdravý vzťah k telu a jedlu u žiactva so zdravotným znevýhodnením v konkrétnych situáciách?
- Ako rozlíšiť prejavy zdravotného znevýhodnenia od varovných signálov?
- Ako citlivo komunikovať so žiactvom, rodičmi a školským podporným tímom?
Zdravotné znevýhodnenie má v školskom prostredí rôzne podoby – od telesného či pohybového znevýhodnenia, senzorických potrieb a neurovývinových odlišností, napríklad autizmu/poruchy autistického spektra (PAS) alebo ADHD až po chronické ochorenia, diabetes, celiakiu, tráviace ťažkosti či zdravotné režimy spojené s únavou, bolesťou, zdravotnými pomôckami alebo asistenciou. Spoločným menovateľom pritom nemusí byť samotná diagnóza, ale spôsob, akým zdravotný stav zasahuje do každodenného fungovania, skúsenosti s vlastným telom a situácií spojených s jedlom, pohybom či spoločným stravovaním.
Úlohou učiteľov ani členov školského podporného tímu nie je stanovovať diagnózu poruchy príjmu potravy. Ich prístup však má významný potenciál ovplyvniť, či sa žiactvo v školskom prostredí cíti bezpečne, rešpektovane a prijato. V článku preto prinášame konkrétne odporúčania a situácie z praxe, ktoré učiteľom a ďalším členom školského podporného tímu pomôžu podporovať zdravý vzťah k jedlu a telu u detí so zdravotným znevýhodnením.
1. Čo je telesný sebaobraz a prečo je dôležitý?
Body image (telesný sebaobraz) označuje spôsob, akým dieťa vníma a prežíva svoje telo. Súvisí nielen s tým, ako vníma svoj vzhľad, ale aj s tým, ako prežíva svoje telesné schopnosti, pohyb, jedlo a vlastnú hodnotu. U detí so zdravotným znevýhodnením do telesného sebaobrazu vstupuje aj skúsenosť so zdravotným stavom, liečbou, používaním zdravotných pomôcok, pohybovými obmedzeniami či reakciami okolia.
Negatívny body image sa prejavuje dlhodobou nespokojnosťou alebo negatívnym prežívaním vlastného tela a zvyšuje zraniteľnosť voči narušenému vzťahu k jedlu a telu až rozvoju porúch príjmu potravy.
Viac o tom, ako môže zdravotné znevýhodnenie ovplyvniť vzťah k jedlu, telu a vlastnej hodnote popisujeme v tomto článku.
2. Prečo je dôležité venovať pozornosť vzťahu k jedlu a telu u detí so zdravotným znevýhodnením?
Vzťah k jedlu a telu sa formuje už od detstva a ovplyvňuje ho rodina, škola, rovesníci aj širšie spoločenské prostredie. Deti so zdravotným znevýhodnením pritom často zažívajú aj ďalšie skúsenosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, akým vnímajú svoje telo, vlastnú hodnotu či vzťah k jedlu. Zároveň je však dôležité upozorniť, že samotné zdravotné znevýhodnenie neznamená, že sa u dieťaťa rozvinie porucha príjmu potravy alebo nespokojnosť s vlastným telom.
Škola má významné postavenie v živote dieťaťa a pri utváraní jeho hodnôt a sebahodnoty. Má potenciál vytvárať bezpečné, rešpektujúce a inkluzívne prostredie. Zároveň môže pomáhať budovať presvedčenie, že hodnota človeka nezávisí od vzhľadu, telesných schopností ani zdravotného stavu. Učitelia môžu tento prístup podporovať oceňovaním úsilia, spolupráce, tvorivosti či láskavosti a vytváraním podmienok, v ktorých sa všetko žiactvo môže rovnocenne zapájať do vzdelávania aj školských aktivít.
Zohľadnenie potrieb alebo úľavy?
Pri podpore žiactva so zdravotným znevýhodnením je dôležité rozlišovať medzi zohľadnením individuálnych potrieb a znižovaním očakávaní.
Dieťa môže potrebovať viac času na jedenie, úpravu podmienok pri telesnej výchove, prestávky počas dňa, pomoc pri presune alebo stolovaní, pokojnejšie prostredie či možnosť dodržiavať zdravotný režim. Takéto úpravy však nemajú byť „úľavou“, ale spôsobom, ako vytvoriť podmienky, v ktorých sa dieťa dokáže primerane zapojiť do školského života.
Cieľom by nemalo byť dieťa zbytočne vyčleňovať ani robiť zaň činnosti, ktoré zvládne samo. Podpora by mala rešpektovať dôstojnosť, autonómiu a čo najväčšiu možnú mieru samostatnosti.
To je obzvlášť dôležité v období dospievania, keď rastie potreba súkromia a rozhodovania o vlastnom tele.
3. Ako podporiť zdravý vzťah k telu a jedlu u žiactva so zdravotným znevýhodnením v konkrétnych situáciách?
Škola dokáže podporovať zdravý vzťah k telu aj malými krokmi. Významnú úlohu zohráva každodenná komunikácia učiteľov a celková atmosféra v škole. Deti citlivo vnímajú, ako dospelí aj rovesníci hovoria o jedle, vzhľade aj vlastnom tele. Práve drobné každodenné situácie môžu prispieť k budovaniu pozitívneho telesného sebaobrazu a zároveň pôsobiť preventívne proti rozvoju porúch príjmu potravy alebo narušeného vzťahu k jedlu a svojmu telu.
Všeobecné odporúčania ako podporiť zdravý vzťah k telu a jedlu u detí v školskom prostredí podrobne popisujeme v metodickej príručke pre školy Rešpekt k telu.
V tomto článku sa však zameriame špecificky na situácie, ktoré môžu nastať v školskom prostredí u detí so zdravotným znevýhodnením a ako na ne možno reagovať.
A) Zdravotný stav ovplyvňuje stravovanie
Niektoré typy zdravotného znevýhodnenia si vyžadujú presne nastavený stravovací režim. Môže ísť napríklad o diabetes, celiakiu, potravinové alergie, tráviace ochorenia alebo iné zdravotne podmienené stravovanie.
Situácia zo školy:
Žiačka s celiakiou si prináša vlastné jedlo. Počas obeda sa jej spolužiaci opakovane pýtajú:
„Prečo nemôžeš jesť to isté ako my?“
Ako dieťa podporiť:
Trieda môže dostať jednoduché vysvetlenie:
„Každý človek môže mať iné zdravotné potreby a niektorí ľudia preto potrebujú aj iné jedlo.“
Nie je potrebné pred celou triedou vysvetľovať diagnózu alebo zdravotný stav žiačky. Dôležité je zároveň dohliadnuť na to, aby odlišné stravovanie nebolo dôvodom na posmech, vyčleňovanie alebo neustále upozorňovanie na jej odlišnosť.
Zdravotne podmienené obmedzenie jedla samo osebe neznamená narušený vzťah k jedlu.
B) Senzorické potreby ovplyvňujú jedenie
Pri niektorých deťoch s autizmom/poruchou autistického spektra (PAS), ADHD alebo inou neurovývinovou odlišnosťou sa môže objavovať senzorická selektivita – výrazná citlivosť na vlastnosti jedla, ako sú chuť, vôňa, konzistencia, teplota, farba či vzhľad, v dôsledku ktorej dieťa prijíma iba obmedzený okruh potravín.
Situácia zo školy:
Dieťa s PAS alebo výraznými senzorickými potrebami pravidelne odmieta obed v školskej jedálni. Zje iba niekoľko konkrétnych jedál a spolužiaci ho označujú za „vyberavého“.
Ako dieťa podporiť:
Namiesto tlaku na ochutnávanie alebo komentovania jeho stravovania je užitočnejšie zisťovať, čo konkrétne je pre dieťa náročné. Môže ísť o samotné jedlo, ale aj o prostredie jedálne – hluk, vône, veľké množstvo ľudí, časový tlak či nepredvídateľnosť jedálneho lístka.
Ak to podmienky školy umožňujú, je možné hľadať praktické riešenia v spolupráci s rodičmi a odborníkmi, napríklad pokojnejšie miesto na jedenie alebo inú organizáciu stravovania.
Zároveň však platí, že nie každé obmedzovanie jedla pri PAS alebo senzorických potrebách automaticky vysvetľuje samotná senzorická citlivosť. Dôležitá je zmena oproti doterajšiemu fungovaniu a ďalšie prejavy.
Poznámka pre školský podporný tím: Ak zdravotné znevýhodnenie nevysvetľuje rozsah alebo dôvody obmedzovania jedla, je dôležité myslieť aj na možnosť ARFID – vyhýbavej/reštriktívnej poruchy príjmu potravy. Pri ARFID obmedzovanie jedla nesúvisí so snahou schudnúť alebo meniť vzhľad tela. Téme sa podrobnejšie venujeme v tomto článku.
C) Zdravotná pomôcka ovplyvňuje vnímanie vlastného tela
Vozík, ortéza, protéza, inzulínová pumpa, stomická pomôcka, načúvací prístroj či iná zdravotná pomôcka môžu byť viditeľnou súčasťou každodenného života dieťaťa. Najmä v období dospievania môže zvýšená pozornosť okolia ovplyvňovať jeho prežívanie vlastného tela.
Situácia zo školy:
Žiačka začína odmietať nosiť ortézu, ktorú predtým používala bez problémov. Hovorí:
„Nechcem, aby to všetci videli.“
Ako dieťa podporiť:
Nie je potrebné žiačku presviedčať, že „na tom predsa nezáleží“. Užitočnejšie je uznať jej prežívanie a zistiť, čo konkrétne jej prekáža.
„Chápem, že ti nemusí byť príjemné, keď si to ostatní všímajú. Chceš sa o tom porozprávať? Som tu pre teba.“
Zároveň je potrebné jasne reagovať na prípadné posmešky alebo nevhodné otázky spolužiakov.
D) Dieťa potrebuje viac času
Niektoré deti potrebujú viac času na jedenie, presun, obliekanie alebo zapojenie sa do aktivity. Ich tempo môže ovplyvňovať pohybové znevýhodnenie, neurologické či neuromuskulárne ochorenie, tráviace ťažkosti alebo iný zdravotný stav.
Situácia zo školy:
Dieťa ešte dojedá, zatiaľ čo väčšina triedy už vstáva od stola. Učiteľ na to upozorní:
„Všetci už skončili, nemáme na to čas.“
Ako dieťa podporiť:
Ak zdravotný stav dieťaťa vyžaduje viac času, jeho tempo by nemalo byť verejne označované ako nedostatočné. Ak je to možné, organizácia dňa by mala počítať s jeho individuálnymi potrebami.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi dlhodobo známym individuálnym tempom a náhlou zmenou. Ak dieťa začne jesť nápadne pomalšie ako predtým alebo sa začne jedlu vyhýbať, je vhodné spozornieť.
E) Únava alebo bolesť ovplyvňuje pohyb a fungovanie
Únava alebo utlmenosť nemusia byť prejavom nezáujmu, lenivosti alebo nedostatku motivácie. Pri niektorých chronických ochoreniach, diabete, autoimunitných či reumatologických ochoreniach, neurologických a neuromuskulárnych ochoreniach, chronickej bolesti, tráviacich ochoreniach alebo po dlhodobej liečbe môžu byť súčasťou zdravotného stavu.
Situácia zo školy:
Dieťa jeden deň zvládne telesnú výchovu bez väčších problémov, no na ďalšej hodine potrebuje oddych a nedokáže zopakovať rovnaký výkon.
Ako dieťa podporiť:
Kolísanie energie treba posudzovať v kontexte zdravotného stavu a individuálne nastavených odporúčaní. Nie je vhodné automaticky predpokladať, že dieťa sa málo snaží.
Zároveň je dôležité sledovať zmeny. Ak sa dieťa v škole začne vyhýbať pohybu, ktorý predtým zvládalo, alebo naopak začne nadmerne cvičiť, vyjadruje nespokojnosť s telom či obavy z priberania, situácia si vyžaduje väčšiu pozornosť.
4. Ako rozlíšiť prejavy zdravotného znevýhodnenia od varovných signálov?
Pre učiteľov môže byť náročné rozlíšiť, či správanie dieťaťa súvisí s jeho zdravotným znevýhodnením alebo signalizuje vznikajúce ťažkosti vo vzťahu k jedlu či telu.
Nápomocné je položiť si niekoľko otázok:
- Je toto správanie dlhodobé a očakávané vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa?
- Ide o novú alebo výraznú zmenu oproti jeho bežnému fungovaniu?
- Je za správaním zdravotná potreba, alebo sa objavuje strach, hanba, vina či potreba meniť telo?
- Zasahuje zmena do jedenia, pohybu, školy, vzťahov alebo psychickej pohody?
- Má škola informácie od rodičov alebo odborníkov, že dané správanie súvisí so zdravotným režimom?
Práve zmena oproti bežnému fungovaniu býva často dôležitejším ukazovateľom než samotné správanie. Napríklad senzorická selektivita pri autizme/PAS, špecifická diéta pri chronickom ochorení alebo pomalšie jedenie v dôsledku zdravotného stavu sú často prirodzenou súčasťou zdravotného znevýhodnenia a samy osebe neznamenajú poruchu príjmu potravy. Pozornosť si však zaslúžia nové alebo výrazné zmeny, ktoré nemožno vysvetliť zdravotným stavom.
Zvýšenú pozornosť si zaslúžia najmä opakované alebo kombinované prejavy, ako sú:
- výrazná zmena stravovacích návykov bez zjavného zdravotného dôvodu,
- obavy z priberania alebo intenzívna nespokojnosť s vlastným telom,
- časté znevažovanie vlastného vzhľadu alebo telesných schopností,
- vyhýbanie sa spoločným jedlám alebo aktivitám, pri ktorých je telo viac na očiach,
- nové prísne pravidlá okolo jedla,
- výrazná úzkosť spojená s jedlom,
- zhoršenie koncentrácie, únava alebo pokles školského výkonu súvisiace so zmenami v stravovaní,
- sociálne stiahnutie alebo obmedzovanie aktivít.
Tieto prejavy samy osebe ešte nepotvrdzujú poruchu príjmu potravy. Môžu však naznačovať, že dieťa prežíva náročné obdobie a potrebuje citlivú podporu.
Situácia | Sama osebe nemusí znamenať problém | Kedy spozornieť |
Dieťa s PAS prijíma iba niekoľko druhov jedál. | Môže ísť o dlhodobú senzorickú selektivitu. | Začne odmietať aj dovtedy bezpečné jedlá alebo sa objaví strach z priberania. |
Dieťa s diabetom dodržiava presný režim stravovania. | Môže ísť o súčasť liečby. | Začne zámerne vynechávať jedlá alebo meniť režim s cieľom schudnúť. |
Dieťa s celiakiou sa vyhýba potravinám obsahujúcim lepok. | Ide o nevyhnutnú súčasť liečby. | Začne vynechávať aj bezpečné potraviny alebo prejavuje výrazný strach z jedla či priberania. |
Dieťa s pohybovým znevýhodnením sa nezapája do niektorých aktivít. | Aktivita nemusí byť prispôsobená jeho možnostiam alebo zdravotnému stavu. | Začne sa vyhýbať aj aktivitám, ktoré predtým zvládalo, alebo spája pohyb s potrebou schudnúť. |
Dieťa potrebuje jesť pomalšie alebo v pokojnejšom prostredí. | Môže ísť o zdravotnú, senzorickú alebo motorickú potrebu. | Objaví sa nový strach z jedenia pred ostatnými, vina po jedle alebo výrazné obmedzovanie jedla. |
5Dieťa má špecifický zdravotný režim pri jedle. | Môže ísť o súčasť liečby alebo odborné odporúčanie. | Začne režim sprísňovať nad rámec odporúčaní alebo si vytvára vlastné pravidlá. |
Dieťa je často unavené a potrebuje oddych. | Únava môže byť súčasťou ochorenia alebo liečby. | Únava sa spája s výrazným obmedzovaním jedla, nadmerným cvičením, sociálnym stiahnutím alebo výraznou zmenou fungovania. |
5. Ako citlivo komunikovať s dieťaťom, rodičmi a školským podporným tímom?
Ak učiteľ spozoruje opakované zmeny v správaní dieťaťa v škole, je vhodné ich citlivo konzultovať s rodičmi a školským podporným tímom. Cieľom rozhovoru by malo byť spoločné porozumenie situácii a nasmerovanie na ďaľšie kroky podpory.
Pri komunikácii s rodičmi pomáha, ak:
- opisujete konkrétne pozorované správanie, nie domnienky alebo vlastné interpretácie,
- zaujímate sa, či podobné zmeny pozorujú aj doma,
- pýtate sa a načúvate tomu, čo dieťa prežíva a čo by potrebovalo,
- rešpektujete odporúčania zdravotníckych pracovníkov a individuálne potreby dieťaťa,
- pri pretrvávajúcich obavách zapojíte školský podporný tím alebo odporučíte rodičom odbornú konzultáciu.
Pri podozrení na poruchy príjmu potravy alebo narušený vzťah k jedlu a svojmu telu môžete využiť linku pomoci Chuť žiť alebo ju odporučiť rodičom. Sme tu pre vás.
Záver
Podpora detí so zdravotným znevýhodnením v oblasti vzťahu k jedlu a telu často začína pri každodenných malých gestách – rešpektovaní zdravotného režimu, vhodných podmienkach na jedenie a pohyb, potrebnej pomoci aj priestore na samostatnosť a súkromie.
Pomáha všímať si, čo dieťa potrebuje, pýtať sa a pri nejasnostiach spolupracovať s rodičmi, školským podporným tímom a ďalšími odborníkmi. Ak sa popri zdravotných potrebách objavia nové zmeny vo vzťahu k jedlu, pohybu alebo vlastnému telu, je dôležité spozornieť a ponúknuť dieťaťu rozhovor, vypočutie a podľa potreby nasmerovanie na ďalšiu pomoc.
Inklúzia je pre nás v Chuť žiť dôležitá. Preto chceme zvyšovať povedomie o tom, ako zdravotné znevýhodnenie ovplyvňuje vzťah k telu a jedlu, a zároveň v rámci aktualizácie preventívneho programu ZDRAVÉ JA pre 2. stupeň ZŠ dopĺňame adaptácie pre deti so zdravotným znevýhodnením.
Aktuálne máme vďaka podpore Nadácie Tesco možnosť poskytnúť bezplatné odborné psychologické a nutričné poradenstvo pre ľudí so zdravotným znevýhodnením v náročnej finančnej situácii. Ak máte záujem byť zaradený/zaradená do programu, prosím vyplňte registračný formulár. Kapacita programu je limitovaná finančnými prostriedkami partnera.
Zdroje
- Alleva, J. M., Sheeran, P., Webb, T. L., Martijn, C., & Miles, E. (2015). A meta-analytic review of stand-alone interventions to improve body image. PLOS ONE, 10(9), e0139177.
- Anna Freud Centre. (n.d.). Classroom wellbeing toolkit.
- Anna Freud Centre. (n.d.). Supporting children and young people with body dysmorphic disorder. Supporting children and young people with body dysmorphic disorder
- Bonder, R., Walker, M., Toulany, A., & McPherson, A. C. (2025). What is known about eating disorders and disordered eating in individuals with physical disabilities? A narrative review. Child: Care, Health and Development, 51(6), e70184.
- Butterfly Body Bright. (n.d.). What do I do if I notice students aren’t eating at school? What do I do if I notice students aren’t eating at school?
- Butterfly Body Bright. (n.d.). What do I do if I notice students aren’t eating at school? What do I do if I notice students aren’t eating at school?
- Butterfly Foundation. (2021). Supporting students experiencing an eating disorder: A guide for schools. Supporting students experiencing an eating disorder: A guide for schools
- National Eating Disorders Association. (n.d.). Eating disorders and neurodiversity. Eating disorders and neurodiversity
- National Eating Disorders Association. (n.d.). The intersection of disability and eating disorder recovery. The intersection of disability and eating disorder recovery
- National Eating Disorders Collaboration. (n.d.). An eating disorders resource for schools: A manual to promote early intervention and prevention of eating disorders in schools. An eating disorders resource for schools
- National Eating Disorders Collaboration. (n.d.). Eating disorders in schools: A guide for early identification and response. Eating disorders in schools
- Project HEAL. (n.d.). Eating disorders in the disabled community. Eating disorders in the disabled community
- Puhl, R. M., & Lessard, L. M. (2020). Weight stigma in youth: Prevalence, consequences, and considerations for clinical practice. Current Obesity Reports, 9(4), 402–411.
- Slotová, N., & Sedileková, V. (2024). Prečo sa mi nepáči, ako vyzerám? Sprievodca témou body image. EDI Slovensko, o. z.
- YoungMinds. (n.d.). Body image and mental health. Body image and mental health
Tento príspevok vznikol vďaka podpore Nadácie Tesco, ktorá nám pomáha sprístupňovať odbornú pomoc každému bez rozdielu a vytvárať inkluzívne prostredie, v ktorom má každý človek možnosť cítiť sa prijatý, vypočutý a podporený.
