Individuálna alebo skupinová terapia pri poruchách príjmu potravy: ako sa rozhodnúť?

Pri liečbe porúch príjmu potravy (PPP) je dôležité pracovať nielen s telesným zdravím, ale aj s psychickým prežívaním. Súčasťou komplexnej starostlivosti je aj psychoterapia. Mnohí ľudia si však kladú otázku: „Je pre mňa vhodnejšia individuálna alebo skupinová terapia?“

Obe formy majú svoje výhody, svoje limity aj situácie, v ktorých môžu byť užitočnejšie. Rozhodnutie závisí od aktuálneho stavu, potrieb aj osobných preferencií. Tento článok vám môže pomôcť lepšie sa zorientovať a ujasniť si, ktorá forma podpory by pre vás alebo vášho blízkeho mohla byť vhodná.

V článku sa dočítate:

1. Individuálna psychoterapia

Individuálna psychoterapia prebieha formou pravidelných stretnutí medzi klientom a terapeutom v pomere 1:1. Pri PPP je individuálna terapia spravidla prvou voľbou. Umožňuje systematicky pracovať s príznakmi ochorenia, vzťahom k jedlu a telu, reguláciou emócií aj s hlbšími psychologickými súvislosťami.

Tempo, ciele aj spôsob práce sa nastavujú podľa aktuálneho zdravotného a psychického stavu človeka. V akútnej fáze môže byť dôraz viac na stabilizáciu, v neskorších fázach na hlbšie spracovanie tém.

Individuálnu psychoterapiu by mal viesť kvalifikovaný psychoterapeut – odborník s vysokoškolským vzdelaním v pomáhajúcej profesii a s absolvovaným akreditovaným psychoterapeutickým výcvikom. Pri PPP je dôležité, aby mal skúsenosť s týmto typom ochorenia. Je v poriadku pýtať sa na vzdelanie a odbornú prípravu terapeuta – ide o bezpečnosť a kvalitu liečby.

Benefity individuálnej terapie: 

  • Bezpečný a dôverný priestor – umožňuje otvárať témy ako hanba, kontrola, strach z jedla či zmeny tela.
  • Stabilizácia v akútnom období – pri výraznom zhoršení stavu je individuálna práca často nevyhnutná.
  • Práca s konkrétnymi symptómami – napríklad s reštrikciou, záchvatovým prejedaním, kompenzačným správaním.
  • Hlbšie spracovanie vzťahových a traumatických skúseností, ktoré môžu s PPP súvisieť.
  • Individuálne nastavený plán liečby, ktorý zohľadňuje aj lekársku a nutričnú starostlivosť.

Limity individuálnej terapie: 

  • Neposkytuje priestor na priamy kontakt s ľuďmi, ktorí prechádzajú podobnou skúsenosťou.
  • Niektoré vzťahové vzorce sa lepšie ukazujú v kontakte s viacerými ľuďmi.
  • Môže byť finančne náročnejšia než skupinová forma.

Kedy je individuálna terapia pri PPP obzvlášť vhodná?

Individuálna terapia je vhodná najmä:

  • v akútnej fáze ochorenia,
  • pri fyzickom oslabení alebo zdravotnom riziku – po zabezpečení potrebnej lekárskej starostlivosti,
  • pri silnej úzkosti, sebapoškodzovaní alebo samovražedných myšlienkach,
  • ak je prítomná trauma alebo komplexnejšie psychické ťažkosti,
  • keď človek potrebuje intenzívnu stabilizáciu pred zapojením do skupiny.

Pri PPP býva individuálna terapia základom liečby, ku ktorému sa podľa potreby môže pridať skupinová forma podpory.

2. Skupinová terapia

Skupinová psychoterapia je forma liečby, pri ktorej sa stretáva viac ľudí s podobnými ťažkosťami pod vedením odborníka. Pri PPP ide najčastejšie o doplnkovú alebo nadstavbovú formu liečby, ktorá sa pridáva k individuálnej terapii alebo nasleduje po stabilizácii zdravotného stavu.

Skupina poskytuje priestor na zdieľanie skúseností, prácu so vzťahmi a učenie sa novým spôsobom reagovania v kontakte s inými. O tom, aké psychologické procesy v skupine prebiehajú a prečo môžu byť účinné, sa podrobnejšie venujeme v samostatnom článku : Prečo skupiny fungujú: psychologické mechanizmy a najčastejšie mýty

Skupinu vedie kvalifikovaný odborník, ktorý dohliada na bezpečie, jasné pravidlá a rešpektujúcu atmosféru.

Ako skupinová terapia prebieha?

Skupina sa stretáva pravidelne v stabilnom zložení členov. Stretnutia majú jasnú štruktúru – úvod, zdieľanie, prácu s témou a záver.

Každý člen má možnosť hovoriť, ale nikto nie je nútený zdieľať viac, než chce. Platí pravidlo dôvernosti a rešpektu. Pri PPP sa osobitne dbá na to, aby sa nezdieľali detaily, ktoré by mohli podporovať porovnávanie alebo rizikové správanie.

Benefity skupinovej terapie

  • Pocit spolupatričnosti – uvedomenie si, že v ťažkostiach nie ste sami.
  • Spätná väzba od ľudí s podobnou skúsenosťou – môže byť konkrétna a praktická.
  • Motivácia k zmene – vidieť pokroky iných môže posilniť nádej.
  • Učenie sa vo vzťahoch – možnosť skúšať nové spôsoby komunikácie a nastavovania hraníc.
  • Podpora v období stabilizácie alebo doliečovania.

Limity skupinovej terapie

  • Menej individuálneho priestoru – čas sa delí medzi viacerých členov.
  • Zdieľanie pred viacerými ľuďmi – pre niektorých môže byť náročné hovoriť o citlivých témach v skupine.
  • Riziko porovnávania – pri PPP môže porovnávanie s inými zhoršovať myšlienky a správanie spojené s ochorením. Je dôležité o tom otvorene hovoriť s vedúcim skupiny.

Kedy je skupinová terapia vhodná – a kedy nie?

Skupinová terapia môže byť vhodná najmä vtedy, keď je zdravotný stav stabilizovaný a človek je pod odborným dohľadom. Často sa využíva ako doplnok individuálnej liečby alebo ako ďalší krok po stabilizácii stavu.

Vhodná býva najmä v období, keď človek:

  • hľadá podporu a pocit spolupatričnosti,
  • chce pracovať na témach svojich vzťahov a fungovania v živote,
  • potrebuje podporu v udržiavaní zlepšenia.

     

Naopak, skupinová terapia spravidla nie je vhodná v akútnej fáze ochorenia, pri výraznom fyzickom oslabení alebo v situácii, keď je prioritou medicínska a individuálna stabilizácia.

3. Kombinovanie individuálnej a skupinovej terapie

Individuálna a skupinová psychoterapia sa navzájom nevylučujú. Pri PPP sa často dopĺňajú a môžu prebiehať postupne alebo súbežne – podľa aktuálneho stavu a odporúčania odborníka.

Bežné je napríklad to, že liečba začína individuálnou terapiou, ktorá pomáha stabilizovať stav a vytvoriť bezpečný základ. Neskôr sa môže pridať skupinová forma, ktorá podporí motiváciu, vzťahovú prácu a pocit spolupatričnosti. Niekedy sa naopak témy otvorené v skupine spracúvajú hlbšie individuálne.

Ak si nie ste istí, ktorá forma je pre vás vhodná, je v poriadku poradiť sa s odborníkom a rozhodnutie priebežne prehodnocovať.

4. Ako sa rozhodnúť?

Pri poruchách príjmu potravy je individuálna psychoterapia spravidla základom liečby, najmä v akútnej fáze alebo pri zdravotnom riziku. Skupinová forma sa častejšie pridáva po stabilizácii stavu alebo ako doplnok k individuálnej práci.

Pri rozhodovaní vám môže pomôcť orientačná mapa:

  • Ak prežívam akútny stav, fyzické oslabenie alebo výraznú psychickú nestabilitu → individuálna terapia (v spolupráci s lekárskou starostlivosťou).

     

  • Ak potrebujem bezpečný, súkromný priestor na spracovanie citlivých tém → individuálna terapia.

     

  • Ak som stabilizovaný/á a cítim izoláciu, potrebujem podporu alebo lepšie porozumieť tomu, ako PPP funguje → môže byť vhodná skupinová terapia alebo edukačno-podporný program ako doplnok.

     

  • Ak si nie som istý/á → poraďte sa s odborníkom, ktorý pozná váš aktuálny stav.

Rozhodnutie nemusí byť konečné. V priebehu liečby sa môže forma podpory meniť podľa toho, ako sa mení váš stav a potreby.

Záver

Individuálna aj skupinová terapia majú pri poruchách príjmu potravy svoje miesto. To, ktorá forma je vhodná, závisí od aktuálneho stavu a cieľov liečby.

Liečba je proces. V rôznych fázach môže byť potrebná odlišná forma podpory a jednotlivé prístupy sa môžu navzájom dopĺňať.

  1. Grenon, R., Schwartze, D., Hammond, N., Ivanova, I., McQuaid, N., Proulx, G., & Tasca, G. A. (2017). Group psychotherapy for eating disorders: A meta-analysis. International Journal of Eating Disorders, 50(9), 997–1013.
  2. Trombetta, T., Bottaro, D., Paradiso, M. N., et al. (2024). Psychodynamic group therapy for eating disorders: A narrative review. Journal of Contemporary Psychotherapy, 54, 253–264.
  3. American Psychological Association. (2019). Psychotherapy: Understanding group therapy.
  4. Cognitive Behavior Institute. (2023). Group therapy vs individual therapy: Which is right for you?
  5. Ščibranyová, H. (2010). O psychoterapii (1): Ako sa stať (európskym) psychoterapeutom. Inštitút Virginie Satirovej v Slovenskej republike.
  6. Funderud, I., Halvorsen, I., Kvakland, A. L., Nilsen, J. V., Skjønhaug, J., Stedal, K., & Rø, Ø. (2023). Multifamily therapy for adolescent eating disorders: A study of the change in eating disorder symptoms from start of treatment to follow-up. Journal of Eating Disorders, 11(1), 92.
  7. Within Health. (2023). Group therapy and eating disorder treatment.
  8. Malhotra, A., & Baker, J. (2022). Group therapy. StatPearls.