Darujte

Vznik Porúch príjmu potravy

Ľudia s PPP, rovnako ako ich blízki, sa často pýtajú, prečo tieto ťažkosti vznikajú a či za ne niekto „môže“. Práve pochopenie vzniku porúch príjmu potravy je dôležitým krokom k zníženiu pocitov viny, hanby a sebaobviňovania – a zároveň k lepšiemu porozumeniu tomu, čo človek s PPP prežíva. (17)

PPP tvoria široké spektrum ťažkostí. Zahŕňajú rôzne diagnózy, pre ktoré je spoločná určitá forma manipulácie s jedlom – od výrazného obmedzovania stravy až po prejedanie sa – spolu s nespokojnosťou s vlastným telom, hmotnosťou alebo sebahodnotou. Hmotnosť môže byť výrazne znížená, zvýšená alebo sa môže pohybovať v medziach normy a kolísať. Existujú aj ľudia, ktorí síce pociťujú výrazné ťažkosti v podobe narušeného vzťahu k jedlu (v angličtine disordered eating), no nespĺňajú kritériá pre stanovenie konkrétnej diagnózy PPP. 

PPP, podobne ako mnohé iné psychické poruchy, nemajú jednu jedinú príčinu. Ide o multifaktoriálne ochorenia, na ktorých vzniku sa podieľa kombinácia biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Tieto vplyvy sa navzájom ovplyvňujú a v období zvýšeného stresu alebo záťaže môžu prispieť k rozvoju ochorenia.

Na rozvoji a pretrvávaní porúch príjmu potravy sa podieľajú aj tzv. spúšťacie a udržiavacie faktory. (8, 20, 21)

Dôležité je ale vedieť, že nie u každého človeka, ktorý je vystavený týmto faktorom, sa rozvinie PPP. Rozhodujúca je ich kombinácia, intenzita a načasovanie, ako aj dostupnosť podpory a ochranných faktorov.


Čo sa POdieľa na vzniku ppp

Rizikové faktory PPP sa môžu líšiť od človeka k človeku. V nasledujúcom prehľade uvádzame tie, ktoré sa najčastejšie spájajú so vznikom PPP. (7)

Niektorí ľudia majú vrodenú zraniteľnosť, ktorá môže zvyšovať citlivosť voči stresu, emočným podnetom či zmenám v stravovaní. Genetická predispozícia sama o sebe PPP nespôsobuje, môže však vytvárať vyššie riziko ich rozvoja. (3)

Genetická predispozícia zohráva vo vzniku PPP dôležitú úlohu. Výskumy ukazujú, že niektorí ľudia môžu mať vrodenú zraniteľnosť, ktorá ovplyvňuje napríklad citlivosť voči stresu, emočným podnetom, regulácii impulzov, vzťah k jedlu či samotný rozvoj PPP. To však neznamená, že sa PPP u človek s genetickou predispozíciou aj nevyhnutne rozvinie. (2,3,4) Gény samy o sebe PPP nespôsobujú – ich vplyv sa môže „aktivovať“ alebo naopak zostať “neaktívne” v závislosti od prostredia a životných skúseností. (19) Ako výstižne hovorí odborníčka na poruchy príjmu potravy Cynthia Bulik: „Gény nabíjajú zbraň, prostredie stláča spúšť.“

 

K rizikovým faktorom patria napríklad úzkostlivosť, perfekcionizmus, zvýšená sebakritickosť, potreba kontroly alebo ťažkosti s reguláciou emócií. Tieto črty samy o sebe nie sú problémom, no v kombinácii so stresom môžu prispieť k rozvoju PPP. (5)

U niektorých ľudí sa už pred rozvojom poruchy príjmu potravy objavujú osobnostné črty, ktoré môžu zvyšovať psychologickú zraniteľnosť. Medzi najčastejšie patrí úzkostlivosť, perfekcionizmus, zvýšená sebakritickosť, nízke sebavedomie, potreba mať veci pod kontrolou alebo ťažkosti s reguláciou emócií. Tieto črty samy o sebe nie sú poruchou ani „chybou“ – v mnohých situáciách môžu byť dokonca zdrojom zodpovednosti, citlivosti či vytrvalosti.

V náročných obdobiach však môže kombinácia stresu, tlaku a týchto čŕt viesť k tomu, že sa jedlo, hmotnosť alebo telo stanú spôsobom, ako získať pocit kontroly alebo úľavy od úzkosti. Najmä u ľudí, ktorí sú na seba veľmi prísni alebo majú tendenciu preberať zodpovednosť za všetko okolo seba, sa správanie spojené s jedlom môže postupne stať maladaptívnou stratégiou zvládania záťaže. Osobnostné črty teda nevysvetľujú vznik PPP samy o sebe, no môžu významne ovplyvniť to, ako človek reaguje na stres a životné výzvy. (5,11)

Vzťahová väzba, spôsob komunikácie o emóciách, stravovacie návyky v rodine či miera podpory a bezpečia môžu zohrávať dôležitú úlohu. Rodina však nie je „vinníkom“ PPP – môže byť naopak významným ochranným faktorom a zdrojom podpory. (10)

Rodinné prostredie zohráva dôležitú úlohu vo vývine dieťaťa aj dospievaní, no samo o sebe nie je príčinou vzniku PPP. V rodinách sa prirodzene učíme, ako pristupovať k jedlu, telu, emóciám a vzťahom – najmä prostredníctvom pozorovania a každodennej skúsenosti. Niektoré faktory, ako napríklad vysoká miera stresu, kritické alebo zraňujúce komentáre k telu a výkonu, zľahčovanie emócií či nejasné hranice, môžu v kombinácii s inými vplyvmi zvyšovať psychologickú zraniteľnosť. (14)

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že väčšina rodičov koná v dobrej viere a s úmyslom urobiť pre svoje dieťa to najlepšie. Aj tlak na výkon, poriadok či „správne“ stravovanie často vychádza zo snahy ochrániť dieťa alebo ho pripraviť na život. Rodina však môže byť aj silným ochranným faktorom – bezpečný vzťah, emocionálna dostupnosť, podpora a prijatie významne znižujú riziko prehlbovania ťažkostí a zohrávajú kľúčovú úlohu v procese liečby. 

PPP preto nevznikajú „kvôli rodine“, ale v širšom kontexte viacerých faktorov. Keď blízki ľudia lepšie porozumejú tomu, čo človek s PPP prežíva, môžu sa stať dôležitým zdrojom bezpečia, stability a podpory na ceste k uzdraveniu. (10, 23)

Ak sa poruchy príjmu potravy týkajú dieťaťa alebo dospievajúceho, viac informácií nájdete v článku.

Tlak na štíhlosť, výkon a vzhľad, body shaming, porovnávanie sa s inými či idealizácia určitého typu postavy môžu zvyšovať nespokojnosť s telom a riziko rozvoja narušeného vzťahu k jedlu. (13)

Súčasná spoločnosť kladie veľký dôraz na vzhľad, výkon a kontrolu nad telom. Štíhlosť, svalnatosť a „dokonalá“ postava sú často prezentované ako znak úspechu, sebahodnoty či zdravia, hoci ide o ideály, ktoré sú pre väčšinu ľudí nedosiahnuteľné. Tento tlak môže viesť k nespokojnosti s vlastným telom, porovnávaniu sa s inými a postupnému narušeniu vzťahu k jedlu. (13)

Významnú úlohu zohráva aj tlak na výkon – v škole, v práci, v športe či v bežnom živote. Očakávanie, že človek má „zvládať všetko“, byť disciplinovaný a neustále sa zlepšovať, môže u niektorých ľudí posilňovať potrebu kontroly. Tá sa potom môže preniesť aj do oblasti stravovania, hmotnosti alebo vzhľadu.

Zraňujúcim faktorom je aj body shaming – posmešky, kritika alebo nevhodné komentáre k telu, hmotnosti či vzhľadu, či už zo strany okolia, alebo v online priestore. Takéto skúsenosti môžu výrazne ovplyvniť sebaobraz, znížiť sebavedomie a prispieť k rozvoju hanby a sebakritiky. V kombinácii s ďalšími vplyvmi môže spoločenský tlak vytvárať prostredie, v ktorom sa poruchy príjmu potravy ľahšie rozvinú alebo pretrvávajú. (13,1)

 

Viac o téme v blogu.

Puberta a dospievanie sú spojené s výraznými telesnými, hormonálnymi a emočnými zmenami. Zvýšená citlivosť na hodnotenie, potreba zapadnúť a zmeny v sebaobraze robia z tohto obdobia čas zvýšeného rizika pre vznik PPP. (22)

PPP sa veľmi často objavujú práve v období dospievania, ktoré je samo o sebe vývinovo náročné a nestabilné. Puberta prináša výrazné telesné a hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť vzťah k vlastnému telu, sebavnímanie aj prežívanie emócií. Telo sa mení rýchlo a často spôsobom, ktorý nezodpovedá spoločenským ideálom, čo môže zvyšovať neistotu, hanbu alebo nespokojnosť so vzhľadom. (22)

Zároveň ide o obdobie, v ktorom sa výrazne posilňuje potreba zapadnúť medzi rovesníkov, byť prijatý a „dosť dobrý“. Zvýšená citlivosť na hodnotenie, porovnávanie sa s inými a rozvíjajúca sa sebakritickosť môžu viesť k tomu, že dospievajúci začnú hľadať spôsoby, ako získať pocit kontroly alebo istoty. U niektorých sa táto potreba môže presunúť do oblasti jedla, hmotnosti alebo tvaru tela. (12,22)

Dôležitú úlohu zohráva aj vývin mozgu – schopnosť regulovať emócie, zvládať stres a predvídať dôsledky správania sa ešte len vyvíja. V kombinácii s genetickou či psychologickou zraniteľnosťou môžu byť poruchy príjmu potravy spôsobom, ako sa dospievajúci snaží vyrovnať s tlakom, zmenami a vnútorným chaosom. (22)

Viac o téme v blogu.

Skúsenosti ako strata blízkeho, dlhodobý stres, narušenie pocitu bezpečia alebo traumatické udalosti môžu oslabiť schopnosť zvládať emócie. Správanie spojené s jedlom sa potom môže stať spôsobom, ako získať pocit kontroly alebo úľavy. (15)

Náročné alebo zraňujúce životné udalosti môžu u niektorých ľudí zvýšiť zraniteľnosť voči vzniku PPP. Môže ísť o stratu blízkeho človeka, dlhodobý stres, narušenie pocitu bezpečia, ťažko spracovateľné zmeny alebo potenciálne traumatické skúsenosti. Takéto udalosti môžu ovplyvniť sebaobraz, sebaúctu aj schopnosť zvládať silné emócie. (19)

PPP v tomto kontexte často nepredstavujú problém s jedlom samotným, ale spôsob, ako sa človek snaží prežiť a vyrovnať sa s tým, čo je preňho príliš ťažké. Kontrola jedla, hmotnosti alebo tela môže prinášať dočasný pocit istoty, úľavy alebo „odpojenia“ od bolestivých emócií. Hoci tieto stratégie krátkodobo pomáhajú zvládať záťaž, z dlhodobého hľadiska môžu ťažkosti prehlbovať. (6)(15)

Ak náročné skúsenosti zostávajú nespracované, môžu sa PPP a trauma navzájom udržiavať. Práve preto je v liečbe dôležité citlivé porozumenie širšiemu kontextu človeka, jeho skúseností a potrieb – nie len zameranie sa na jedlo či hmotnosť. (19)

 

Sociálne siete často posilňujú nereálne ideály krásy, porovnávanie sa a tlak na dokonalosť. Zároveň môžu normalizovať extrémne stravovacie správanie alebo diétne trendy bez odbornej kontroly. (24)

Médiá a sociálne siete majú výrazný vplyv na to, ako ľudia vnímajú svoje telo, jedlo a vlastnú hodnotu. Online priestor je často zaplavený obsahom, ktorý posilňuje nereálne ideály krásy, štíhlosti alebo „dokonalého“ vzhľadu. Neustále porovnávanie sa s upravenými fotografiami, filtrami či idealizovanými verziami života môže postupne znižovať sebavedomie a zhoršovať vzťah k vlastnému telu. (24)

Sociálne siete zároveň môžu normalizovať extrémne stravovacie správanie, reštriktívne diéty alebo nadmerné cvičenie, často bez odborného kontextu či upozornenia na riziká. Keďže výživové rady, tréningové plány či „tipy na chudnutie“ môže zdieľať prakticky ktokoľvek, používatelia – najmä dospievajúci – môžu preberať nevhodné alebo škodlivé stratégie bez ohľadu na svoje individuálne potreby. (9)

Zároveň však platí, že sociálne siete nie sú len rizikovým faktorom. Môžu byť aj zdrojom podpory, informácií a pocitu spolupatričnosti, najmä ak ponúkajú autentický obsah, rozmanitosť tiel a otvorené rozprávanie o duševnom zdraví. Vplyv médií a sociálnych sietí preto závisí nielen od obsahu samotného, ale aj od veku, sebavedomia, mediálnej gramotnosti a dostupnej podpory v reálnom živote. (16)

 

 

Spúšťacie a udržiavacie faktory

 

Pri vzniku porúch príjmu potravy zohrávajú úlohu aj tzv. spúšťacie faktory – udalosti alebo situácie, ktoré môžu ťažkosti odštartovať. Môžu nimi byť napríklad komentáre k telu alebo hmotnosti, diéta, ochorenie spojené s úbytkom hmotnosti či náročné životné obdobie.

Na pretrvávaní ťažkostí sa následne podieľajú udržiavacie faktory, ako sú dôsledky hladovania, hormonálne zmeny, opakované cykly kontroly jedla alebo záchvatovité správanie. Ich pôsobenie môže vytvárať bludný kruh, v ktorom sa porucha udržiava aj napriek snahe o zmenu. Práve preto býva odborná pomoc dôležitým krokom k prerušeniu tohto cyklu.

Čo je dôležité si zapamätať:

  • PPP nevznikajú náhle ani z jednej príčiny. Ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré sa v čase navzájom ovplyvňujú.
  • PPP nie sú voľbou ani zlyhaním – nikto za ne nenesie vinu.
  • Existuje pomoc a účinná liečba, najmä pri včasnom zachytení ťažkostí.
  • Porozumenie vzniku PPP je prvým krokom k podpore a uzdraveniu.

 

Ako postupovať pri liečbe dieťaťa s PPP.

  1. Abdoli, M., Rosato, M. S., Desousa, A., & Cotrufo, P. (2024). Cultural Differences in Body Image: A Systematic review. Social Sciences, 13(6), 305. https://doi.org/10.3390/socsci13060305 
  2. Bektas, S., Himmerich, H., & Treasure, J. (2023). Genetic and environmental aspects of eating disorders. In Eating Disorders (pp. 1–13). https://doi.org/10.1007/978-3-030-97416-9_34-1 
  3. Bulik, C. M., Blake, L., & Austin, J. (2019). Genetics of eating disorders: What the clinician needs to know. Psychiatric Clinics of North America, 42(1), 59–73. https://doi.org/10.1016/j.psc.2018.10.007
  4. Bulik, C. M., Coleman, J. R. I., Hardaway, J. A., Breithaupt, L., Watson, H. J., Bryant, C. D., & Breen, G. (2022). Genetics and neurobiology of eating disorders. Nature Neuroscience, 25(5), 543–554. https://doi.org/10.1038/s41593-022-01071-z 
  5. Cass, K. (2025, March 12). Personality as a risk factor for eating disorders: How therapy can help. ACUTE Center for Eating Disorders. https://www.acute.org/resources/eating-disorder-personality
  6. Convertino, A. D., Morland, L. A., Blashill, A. J., & et al. (2022). Trauma exposure and eating disorders: Results from a United States nationally representative sample. International Journal of Eating Disorders, 55(8), 1079–1089. https://doi.org/10.1002/eat.23757 
  7. Culbert, K. M., Racine, S. E., & Klump, K. L. (2015). Research Review: What we have learned about the causes of eating disorders – a synthesis of sociocultural, psychological, and biological research. Journal of Child Psychology and Psychiatry, 56(11), 1141–1164. https://doi.org/10.1111/jcpp.12441 
  8. Eating Disorders Victoria. (n.d.). Eating disorders explained. https://eatingdisorders.org.au/eating-disorders-a-z/eating-disorders-explained/
  9. Engel, E., Gell, S., Heiss, R., & Karsay, K. (2023). Social media influencers and adolescents’ health: A scoping review of the research field. Social Science & Medicine, 340. https://doi.org/10.1016/j.socscimed.2023.116387
  10. Erriu, M., Cimino, S., & Cerniglia, L. (2020). The role of Family relationships in eating disorders in  adolescents: A narrative review. Behavioral Sciences, 10(4), 71. https://doi.org/10.3390/bs10040071 
  11. Farstad, S. M., McGeown, L. M., & Von Ranson, K. M. (2016). Eating disorders and personality, 2004–2016: A systematic review and meta-analysis. Clinical Psychology Review, 46, 91–105. https://doi.org/10.1016/j.cpr.2016.04.005 
  12. Chuť žiť. (2026, januára 19). Poruchy príjmu potravy a dospievanie. https://chutzit.sk/poruchy-prijmu-potravy-a-dospievanie/
  13. Izydorczyk, B., & Sitnik-Warchulska, K. (2018). Sociocultural appearance standards and risk factors for eating disorders in adolescents and women of various ages. Frontiers in Psychology, 9, 429. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.00429 
  14. Kluck, A. S. (2008). Family factors in the development of disordered eating: Integrating dynamic and behavioral explanations. Eating Behaviors, 9(4), 471–483. https://doi.org/10.1016/j.eatbeh.2008.07.006
  15. Lie, S. Ø., Bulik, C. M., Andreassen, O. A., Rø, Ø., & Bang, L. (2021). Stressful life events among individuals with a history of eating disorders: a case-control comparison. BMC Psychiatry, 21(1), 501. https://doi.org/10.1186/s12888-021-03499-2 
  16. Levine, M. P., & Smolak, L. (2016). The role of protective factors in the prevention of negative body image and disordered eating. Eating Disorders, 24(1), 39–46. https://doi.org/10.1080/10640266.2015.1113826
  17. Paulinyová, M., Matzová, Z. (2016). Poruchy príjmu potravy, úskalia diagnostiky a liečby. Pediatria pre prax, 17(5): 188–191. https://www.solen.sk/storage/file/article/87d9876bd5368592091b3f9f2a2bd851.pdf
  18. Mazzeo, S. E., & Bulik, C. M. (2008). Environmental and genetic risk factors for eating disorders: What the clinician needs to know. Child and Adolescent Psychiatric Clinics of North America, 18(1), 67–82. https://doi.org/10.1016/j.chc.2008.07.003 
  19. National Alliance for Eating Disorders. (2024, June 29). Trauma and eating disorders. https://www.allianceforeatingdisorders.com/trauma-and-eating-disorders/
  20. National Eating Disorders Association. (n.d.). What are eating disorders? https://www.nationaleatingdisorders.org/what-are-eating-disorders/
  21. National Eating Disorders Collaboration. (n.d.). What is an eating disorder? https://nedc.com.au/eating-disorders/eating-disorders-explained/whats-an-eating-disorder
  22. Nitsch, A. (2025, November 5). Eating disorders in teens & adolescents: Puberty & development. ACUTE Center for Eating Disorders. https://www.acute.org/resources/eating-disorders-adolescents-teens/
  23. Van Malderen, E., De Coen, J., Taquet, J., & Goossens, L. (2023). The role of family factors in eating disorders. In Eating Disorders (pp. 1–14). https://doi.org/10.1007/978-3-030-97416-9_26-1 
  24. Widdows, H. (2024, January 29). Social media and unrealistic beauty ideals. Psychology Today. https://www.psychologytoday.com/intl/blog/perfect-me/202401/social-media-and-unrealistic-beauty-ideals