Neurodivergencia označuje odlišnosti v tom, ako človek vníma podnety, spracúva informácie, učí sa či komunikuje v porovnaní so spôsobom fungovania typickým pre väčšinu ľudí. Patria sem napríklad porucha autistického spektra (PAS), ADHD, poruchy učenia (napr. dyslexia) alebo Tourettov syndróm.
Čo sa v tomto článku dočítate:
1. Aký je súvis medzi poruchami autistického spektra a poruchami príjmu potravy?
PAS patrí medzi neurovývinové poruchy a sprevádza človeka počas života. Medzi jej základné charakteristiky patria pretrvávajúce ťažkosti v oblasti sociálnej komunikácie a vzájomnej sociálnej interakcie, ako aj obmedzené, opakujúce sa a málo flexibilné vzorce správania, záujmov či činností. Tie sa môžu prejavovať napríklad potrebou predvídateľnosti a rutiny, intenzívnymi záujmami či zvýšenou alebo zníženou citlivosťou na zmyslové podnety ako sú zvuky, vône, chute alebo dotyk.
U každého jednotlivca môžu byť prejavy PAS trochu odlišné. Niektorým môžu výraznejšie prekážať určité zvuky alebo konzistencia jedla, pre iných bývajú náročnejšie nečakané zmeny, preto hovoríme v kontexte tejto poruchy o spektre. Odlišná je aj miera podpory, ktorú potrebujú v každodennom živote. Charakteristiky PAS sa môžu prejavovať už v ranom detstve, no u niektorých ľudí sa PAS rozpozná až v dospievaní či dospelosti.
Poruchy príjmu potravy (PPP) sú závažné, ale liečiteľné psychické ochorenia, ktoré ovplyvňujú stravovacie správanie a môžu významne zasahovať do telesného aj psychického zdravia. Patria medzi ne napríklad mentálna anorexia, mentálna bulímia, porucha záchvatového prejedania a vyhýbavo-reštriktívna porucha príjmu potravy (ARFID). Príčiny vzniku a prejavy jednotlivých PPP sa líšia. Nie pri každej z nich je prítomný strach z priberania či nespokojnosť s vlastným telom.
Prečo môže byť u ľudí s PAS vyššie riziko PPP?
Ľudia s PAS môžu mať odlišné skúsenosti s jedlom a stravovaním aj bez prítomnosti PPP. Niektoré charakteristiky PAS, napríklad senzorické odlišnosti, ťažkosti s rozpoznávaním telesných signálov či potreba predvídateľnosti, však môžu zvyšovať zraniteľnosť voči rozvoju PPP. Zároveň môžu ovplyvňovať to, ako sa PPP prejavuje a akú podporu človek potrebuje počas liečby.
U ľudí s PAS sa môžu rozvinúť rôzne PPP vrátane mentálnej anorexie či bulímie. Osobitnú pozornosť si však zaslúži ARFID, pri ktorom výskumy poukazujú na významné prepojenie s PAS.
2. ARFID a jeho prepojenie s PAS
ARFID sa prejavuje výrazným obmedzovaním množstva alebo výberu jedla, ktoré však nesúvisí so snahou schudnúť či ovplyvniť svoj telesný vzhľad.
Za obmedzovaním jedla môžu stáť tri hlavné dôvody:
- senzorická citlivosť, napríklad na konzistenciu, chuť či vôňu jedla;
- nízky záujem o jedlo alebo samotné jedenie;
- strach z nepríjemných následkov jedenia, napríklad dusenia či vracania.
Tieto dôvody sa môžu aj kombinovať.
Pri ARFID sú ťažkosti natoľko závažné, že môžu viesť k nedostatočnému príjmu energie alebo živín, ovplyvniť rast a zdravotný stav či výrazne obmedzovať každodenný život. Človek pritom nemusí mať nízku hmotnosť.
PAS a ARFID sa môžu vyskytovať súčasne. Nie každá selektivita v jedle u človeka s PAS však znamená ARFID. Dôležité je všímať si aj to, aký vplyv majú stravovacie ťažkosti na jeho zdravie a bežný život.
Pri rozpoznávaní ARFID je preto dôležité všímať si nielen samotné stravovacie ťažkosti, ale aj to, do akej miery ovplyvňujú zdravie a každodenný život človeka.“
3. Ako môžu charakteristiky PAS ovplyvňovať stravovanie?
A) Senzorické odlišnosti
Pre niektorých ľudí s PAS môže byť jedenie náročné pre konzistenciu, vôňu, teplotu či vzhľad jedla, ale aj pre hluk alebo silné osvetlenie pri stolovaní. Napríklad zmena receptúry obľúbenej potraviny alebo hlučná školská jedáleň môžu vyvolať výrazný stres. Odmietnutie jedla preto nemusí znamenať vzdor či neochotu skúšať nové veci.
B) Organizácia jedla v každodennom živote
Ťažkosti nemusia súvisieť iba so samotným jedlom. Niekedy je náročné rozhodnúť sa, čo pripraviť, naplánovať nákup, zvládnuť jednotlivé kroky varenia alebo si pri iných činnostiach spomenúť na jedlo. Okolie si to môže nesprávne vysvetľovať ako lenivosť či nesamostatnosť, hoci človek potrebuje skôr pomoc s organizáciou.
C) Interocepcia a rozpoznávanie emócií
Interocepcia je schopnosť vnímať signály vlastného tela, napríklad hlad a sýtosť. Niektorí ľudia s PAS tieto signály zachytávajú slabšie alebo oneskorene, čo môže prispievať k nepravidelnému jedeniu. Prítomná môže byť aj alexitýmia, teda ťažkosť rozpoznať a pomenovať vlastné emócie. Človek potom môže ťažšie rozlišovať, či prežíva hlad, stres alebo úzkosť.
D) Potreba rutiny a predvídateľnosti
Rovnaké jedlá, konkrétna značka potravín, zaužívané rozloženie jedla na tanieri alebo pravidelný čas stolovania môžu človeku s PAS prinášať istotu. Nečakaná zmena, napríklad iná značka obľúbenej potraviny alebo posunutý čas obeda, môže byť stresujúca. Sama osebe však potreba rutiny neznamená PPP.
E) Intenzívne záujmy
Niektorí ľudia s PAS sa dokážu vybraným témam venovať veľmi intenzívne a do hĺbky. Takéto záujmy im môžu prinášať radosť, uspokojenie aj pocit istoty. Jednou z oblastí záujmu môže byť výživa, varenie, šport či telesný vzhľad. Ani intenzívny záujem o tieto témy nie je sám osebe problém. Pozornosť si však zaslúži situácia, keď sa spája s čoraz prísnejšími pravidlami jedenia, obmedzovaním potravín, nutkavým cvičením alebo silnou úzkosťou pri odchýlení sa od pravidiel.
Maskovanie a neskoré rozpoznanie PAS
Niektorí ľudia s PAS sa naučia skrývať svoje potreby alebo napodobňovať správanie okolia, aby ľahšie zapadli. Napríklad pri spoločnom stolovaní môžu potláčať prejavy nepohody, aj keď ich hluk, vône alebo jedlo výrazne zaťažujú. Takéto maskovanie však môže byť pre človeka dlhodobo vyčerpávajúce. U niektorých ľudí môže byť snaha schudnúť alebo vyzerať určitým spôsobom jedným z pokusov, ako lepšie zapadnúť alebo byť prijatý okolím.
PAS býva u dievčat a žien niekedy rozpoznaná neskôr, okrem iného aj preto, že ich prejavy nemusia zodpovedať zaužívaným predstavám a môžu ich maskovať. U niektorých sa PAS začne zvažovať až pri riešení iných psychických ťažkostí vrátane PPP. Maskovanie sa však môže vyskytovať u ľudí všetkých rodov. Pri ťažkostiach s jedlom je preto dôležité vnímať nielen charakteristiky PAS, ale aj ďalšie možné faktory, napríklad tlak okolia či nespokojnosť s vlastným telom.
4. Kedy môžu ťažkosti s jedlom signalizovať PPP?
Pri posudzovaní ťažkostí s jedením je dôležité sledovať nielen samotné správanie, ale aj jeho dôvody a vplyv na zdravie a každodenný život.
Pomôcť môže otázka, či boli ťažkosti prítomné už od detstva, alebo sa objavili či zhoršili až neskôr. Ani dlhodobé problémy s jedením však nevylučujú PPP, napríklad ARFID. Naopak, nové obmedzovanie jedla môže súvisieť s rozvíjajúcou sa PPP, ale aj s inými ťažkosťami.
Dôležité je tiež porozumieť tomu, prečo človek jedlo odmieta alebo obmedzuje. Môže mu prekážať jeho konzistencia, môže sa obávať dusenia či vracania alebo mať strach z priberania.
Niektoré ťažkosti pri jedení môžu súvisieť aj s motorickými problémami, žuvaním či prehĺtaním, ktoré si vyžadujú zdravotné posúdenie.
Viaceré dôvody sa pritom môžu prekrývať a človek ich nemusí vždy vedieť pomenovať. Samotné správanie preto nemožno bez poznania jeho súvislostí automaticky považovať za príznak PPP.
Čo si všímať v rôznom veku?
A) Deti
U detí sa ťažkosti s jedením môžu prejavovať už v predškolskom veku a pretrvávať aj počas školskej dochádzky. Dieťa môže prijímať len veľmi obmedzený výber potravín, odmietať jedlá, na ktoré nie je zvyknuté, alebo prežívať výrazný stres pri stolovaní. Tieto ťažkosti môžu byť viditeľné doma aj mimo domova – napríklad v materskej škole, školskej jedálni, na návštevách či v reštaurácii. U školopovinných detí sa môžu prejavovať aj vynechávaním jedla počas školského dňa alebo vyhýbaním sa aktivitám spojeným s jedením, napríklad školským výletom. Dieťa pritom nemusí vedieť vysvetliť, čo mu prekáža. Dôležité je sledovať, čo počas dňa skutočne zje, či primerane rastie a prospieva a ako ťažkosti ovplyvňujú jeho každodenný život.
B) Dospievanie
V dospievaní pribúdajú telesné zmeny spojené s pubertou, porovnávanie sa s rovesníkmi a tlak na vzhľad. Popri doterajších ťažkostiach s jedlom sa môžu objaviť nové obavy o hmotnosť, prísne pravidlá stravovania či nadmerné cvičenie. Je preto dôležité všímať si aj zmeny v tom, ako dospievajúci človek vníma svoje telo a aký význam prikladá jedlu či pohybu.
C) dospelosť
V dospelosti sa môžu ťažkosti výraznejšie prejaviť pri osamostatňovaní, zmene bývania, práce alebo denného režimu. Človek môže mať problém zabezpečovať si pravidelné stravovanie, vyhýbať sa spoločným jedlám alebo dlhodobo fungovať s veľmi obmedzeným jedálničkom. Aj ťažkosti, ktoré pretrvávajú od detstva, si zaslúžia pozornosť, ak negatívne ovplyvňujú zdravie alebo kvalitu života.
5. Ako môže vyzerať citlivá podpora v každodennom živote?
Pri podpore človeka s PAS, ktorý má ťažkosti s jedením, je dôležité porozumieť jeho potrebám a hľadať spôsoby, ako mu jedenie uľahčiť. Neexistuje jeden postup, ktorý by vyhovoval všetkým. Pomôcť však môžu aj pomerne jednoduché úpravy.
A) Prispôsobenie prostredia pri jedení
Pokojnejšie miesto, menej hluku či výrazného osvetlenia, obľúbený príbor alebo možnosť oddeliť jednotlivé potraviny na tanieri môžu znížiť stres. Dôležité je rešpektovať aj potraviny, ktoré človek dokáže bez väčších ťažkostí jesť.
B) Organizácia stravovania
Niekomu pomôže vopred pripravený plán jedál, nákupný zoznam, rozdelenie prípravy jedla na jednoduché kroky alebo pripomienky na jedenie. Ak človek ťažšie rozpoznáva hlad, môže byť užitočné dohodnúť si pravidelný čas jedla namiesto spoliehania sa výlučne na pocit hladu.
C) Jasná komunikácia bez tlaku
Pomáha vopred upozorniť na zmeny v jedle či zaužívanom režime, zisťovať, čo človeku prekáža, a spoločne hľadať prijateľné riešenia. Vyhýbajte sa hodnotiacim komentárom o jedle a nátlaku na skúšanie nových potravín.
Ak je jedálniček výrazne obmedzený, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc, ktorá umožní posúdiť príčiny a dôsledky ťažkostí a nastaviť vhodný postup. Pri ARFID alebo inej PPP by aj prípadné rozširovanie jedálnička malo byť súčasťou individuálneho plánu odbornej liečby, ktorý zohľadňuje zdravotné aj senzorické potreby človeka.
6. Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať, ak si u seba alebo blízkeho všimnete niektorý z nasledujúcich signálov:
- Výrazne sa zužujúci alebo dlhodobo veľmi obmedzený výber potravín či časté vynechávanie jedál.
- Výrazná úzkosť alebo strach spojené s jedením.
- Strach z priberania, nespokojnosť s telom alebo čoraz prísnejšie pravidlá týkajúce sa jedla a cvičenia.
- Úbytok hmotnosti, nedostatočné priberanie či spomalenie rastu u detí, slabosť alebo iné zdravotné ťažkosti.
- Výrazné obmedzovanie spoločenských, školských či pracovných aktivít pre ťažkosti s jedlom.
- Kompenzačné správanie, napríklad vyvolávanie vracania, užívanie preháňadiel alebo nutkavé cvičenie.
- Nová alebo výrazne sa zhoršujúca zmena v stravovaní oproti predchádzajúcemu fungovaniu.
PPP sa nemusia prejavovať všetkými uvedenými znakmi a môžu byť prítomné aj bez viditeľného úbytku hmotnosti. Nie je potrebné čakať, kým sa ťažkosti výrazne zhoršia. Pri závažnej slabosti, odpadávaní, výraznej dehydratácii alebo akútnom odmietaní tekutín je potrebné vyhľadať bezodkladnú lekársku pomoc.
Kde hľadať odbornú pomoc?
Pri podozrení na PPP je dôležité obrátiť sa na pediatra alebo všeobecného lekára, ktorý posúdi telesný zdravotný stav a odporučí ďalší postup. Zároveň odporúčame vyhľadať odborníka alebo odborníčku na duševné zdravie so skúsenosťami s PPP, ideálne aj s ARFID – napríklad klinického psychológa/psychologičku, psychiatra/psychiatričku alebo detského psychiatra/psychiatričku. Dôležitou súčasťou odbornej starostlivosti môže byť aj nutričný terapeut/terapeutka so skúsenosťami s PPP a ARFID.
Pri súbehu PAS a PPP je dôležité, aby liečba zohľadňovala individuálne potreby človeka, napríklad spôsob komunikácie, senzorickú citlivosť či potrebu predvídateľnosti. Cieľom nie je meniť charakteristiky PAS, ale liečiť PPP spôsobom, ktorý tieto potreby rešpektuje.
Na vyhľadanie podpory nemusíte mať istotu, či ide o PPP. Ak vás alebo niekoho blízkeho trápia ťažkosti s jedením a potrebujete sa poradiť o možnostiach ďalšej pomoci, môžete sa obrátiť na Linku pomoci Chuť žiť. Bezplatné a anonymné poradenstvo poskytujeme ľuďom s ťažkosťami v oblasti stravovania a PPP aj ich blízkym prostredníctvom telefónu 0800 221 080, webového chatu alebo e-mailovej poradne .
Zdroje
- Autism Speaks. (n.d.). Eating disorders.
- Cobbaert, L., & Rose, A. (2023). Eating disorders and neurodivergence: A stepped care approach. Eating Disorders Neurodiversity Australia. Work commissioned by the National Eating Disorders Collaboration.
- Collings, S. (2022, September 30). Adapting intuitive eating for neurodivergent people. RDs for Neurodiversity.
- Cook, J., Hull, L., & Mandy, W. (2024). Improving diagnostic procedures in autism for girls and women: A narrative review. Neuropsychiatric Disease and Treatment, 20, 505–514.
- Eating Disorders Neurodiversity Australia. (2024). Mental health professionals (Information sheet). Eating Disorders Neurodiversity Australia.
- Lekar.sk. (2024, November 18). Neurodiverzita: Keď nám rôznorodosť myslenia pomáha vidieť svet inak. Lekar.sk
- National Alliance for Eating Disorders. (2024, April 2). Eating disorders and autism: What you need to know.
- National Alliance for Eating Disorders. (2025, February 8). Understanding neurodivergence and eating disorders.
- National Autistic Society. (2021). Good practice guide: For professionals delivering talking therapies for autistic adults and children. National Autistic Society.
- National Eating Disorders Collaboration. (n.d.). Avoidant/restrictive food intake disorder (ARFID).
- National Institute of Mental Health. (n.d.). Eating disorders: What you need to know.
- Neurodiverzita. (n.d.). Neurodiverzita – informace o duševním zdraví.
- Nutrition Education Materials Online – Collaboration of Dietitians in Eating Disorders. (2025). Supporting autistic patients with eating disorders: Considerations for neurodiversity affirming dietetics care. Queensland Health.
- PSYCH-CENTRUM. (n.d.). Diagnostika autizmu.
- Sader, M., Weston, A., Buchan, K., Kerr-Gaffney, J., Gillespie-Smith, K., Sharpe, H., & Duffy, F. (2025). The co-occurrence of autism and avoidant/restrictive food intake disorder (ARFID): A prevalence-based meta-analysis. International Journal of Eating Disorders, 58(3), 473–488.
- Tchanturia, K., Makin, L., Frances, J., Gundogan, A., Chubinidze, D., Duffy, F., Oldershaw, A., Glennon, D., Sterling, K., Perry, C., & Kinnaird, E. (2026). Autism, ADHD and eating disorders: A guide for clinical teams (1.0). PEACE Pathway, King’s College London.
- World Health Organization. (2025, September 17). Autism.
- Yuko, E. (2024, July 26). Autism and eating disorders: Understanding the overlap in adults. Prosper Health.
