V článku Liečba porúch príjmu potravy u dieťaťa 1. časť: Akú úlohu v nej zohráva rodina sme sa venovali tomu, prečo je rodina dôležitou súčasťou liečby. Jednou z tém, s ktorou sa rodičia počas liečby často stretávajú, sú zmeny v motivácii dieťaťa. Niekedy sa zdá, že je pripravené spolupracovať, inokedy akoby sa vracalo späť.
Takéto výkyvy môžu vyvolávať neistotu a otázky, či sa liečba uberá správnym smerom. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo sa motivácia dieťaťa počas liečby mení a ako jej môžete lepšie porozumieť.
V tomto článku sa dočítate:
1. Ako porozumieť zmenám motivácie a podporiť dieťa počas liečby porúch príjmu potravy
Motivácia dieťaťa k liečbe poruchy príjmu potravy sa v čase mení. Dieťa môže byť jeden týždeň otvorenejšie spolupráci a o pár dní neskôr akoby sa vrátilo späť. Tento proces nie je lineárny a návraty k starým vzorcom správania neznamenajú zlyhanie.
Model štádií zmeny môže pomôcť lepšie porozumieť týmto výkyvom a tomu, ako dieťa podporiť v jednotlivých fázach liečby. Nie je to pevné zaradenie ani presný popis každého dňa, ale orientačná mapa, ktorá môže byť pre rodičov užitočnou pomôckou.
A) Prekontemplácia: Keď dieťa problém nevidí alebo ho popiera
V tejto fáze dieťa nevidí problém alebo ho popiera. Často vníma skôr to, čo mu PPP „dáva“, než to, čo mu berie.
Čo sa deje:
Dieťa môže odmietať rozhovory o liečbe, zľahčovať situáciu alebo reagovať nahnevane. Strach zo zmeny býva silnejší než ochota niečo meniť.
Čo to znamená pre vás:
- Zachovajte pokoj aj pri odmietaní, buďte trpezliví, citliví a prinášajte porozumenie.
- Nesnažte sa dieťa presvedčiť silou argumentov. Snažte sa pozrieť na situáciu z pohľadu dieťaťa.
- Oddeľujte dieťa od ochorenia, buďte kritickí k PPP, nie k dieťaťu.
- Pripomínajte hodnoty, záujmy a ciele, o ktoré PPP dieťa pripravuje.
- Vyhľadajte odbornú pomoc aj vtedy, keď dieťa ešte nespolupracuje.
B) Kontemplácia: Keď dieťa začína uvažovať o zmene
Dieťa si začína uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. Vníma výhody liečby aj „výhody“ ochorenia. Objavuje sa ambivalencia, teda vnútorné kolísanie medzi túžbou po zmene a strachom zo zmeny.
Čo sa deje:
Dieťa môže hovoriť o tom, že chce, aby to bolo inak, a zároveň sa bojí zmeny. Túžba po kontrole sa stretáva s túžbou po úľave.
Čo to znamená pre vás:
- Počúvajte viac, než presviedčajte. Dáva to dieťaťu pocit záujmu.
- Dajte najavo, že zmätok a neistota sú prirodzené.
- Podporujte vyjadrovanie pocitov bez hodnotenia.
- Jemne posilňujte túžbu dieťaťa po zmene.
- Rešpektujte však aj ambivalenciu. Je v poriadku, ak dieťa v ochorení vidí aj „pozitíva“.
C) Príprava: Keď je dieťa pripravené urobiť prvé kroky
Dieťa je pripravené skúsiť konkrétne kroky. Ambivalencia môže byť stále prítomná, ale prevláda ochota spolupracovať.
Čo sa deje:
Dieťa je otvorenejšie rozhovorom, súhlasí s návštevou odborníka alebo s konkrétnymi úpravami režimu.
Čo to znamená pre vás:
- Pomôžte zorganizovať konkrétne kroky liečby.
- Nastavte jasný režim a pravidlá.
- Oceňujte ochotu skúšať nové veci.
- Pripravte sa na to, že motivácia môže kolísať.
- Zostaňte konzistentný/á aj pri malých krokoch.
D) Akcia: Keď sa dieťa aktívne zapája do liečby
V tejto fáze prebiehajú konkrétne zmeny. Dieťa sa zapája do liečby a skúša nové správanie.
Čo sa deje:
Dochádza k úpravám stravovania, k práci s myšlienkami a k nácviku zvládacích stratégií. Úzkosť sa môže dočasne zvýšiť.
Čo to znamená pre vás:
- Oceňujte pokroky a úspechy v liečbe bez komentovania vzhľadu.
- Pomáhajte zvládať úzkosť pri jedle a po jedle.
- Držte hranice aj vtedy, keď sa objaví odpor.
- Spolupracujte s odborným tímom.
- Uznajte dieťaťu, že toto obdobie je náročné.
E) Udržiavanie zmeny: Keď si dieťa upevňuje nové návyky
Nové správanie sa postupne stabilizuje v každodennom fungovaní. Myšlienky spojené s PPP sa objavujú menej často, no v náročných situáciách sa môžu znovu objaviť.
Čo sa deje:
Motivácia môže klesať, objavuje sa únava z dlhého procesu. Dieťa môže mať pocit, že už „je to za ním“.
Čo to znamená pre vás:
- Pomáhajte identifikovať spúšťače PPP myšlienok a správania.
- Pripomínajte dôvody, pre ktoré sa liečba začala.
- Podporujte používanie naučených stratégií.
- Nepoľavujte v základných pravidlách príliš rýchlo.
- Vnímajte aj malé varovné signály.
F) Relaps a trvalá zmena: Keď sa objavia prekážky alebo dlhodobejšia stabilita
Proces uzdravovania môže smerovať k stabilnej zmene. Dieťa sa dokáže spoľahnúť na svoje zvládacie stratégie ako aj na to, že náročné situácie a výzvy dokáže zvládnuť bez toho, aby sa vrátilo k starým vzorcom a spôsobom správania. Avšak môže sa objaviť aj relaps. Relaps neznamená zlyhanie. Je to informácia, že niečo potrebuje opätovnú pozornosť.
Čo sa deje pri relapse:
Dieťa sa môže vrátiť k starým vzorcom správania. Objavujú sa pocity viny, hanby a frustrácie.
Čo to znamená pre vás:
- Zachovajte pokoj, stabilitu a nádej. Zotavenie je možné aj po relapse.
- Nepovažujte relaps za osobné zlyhanie dieťaťa. Normalizujte ho ako súčasť zotavovania.
- Spolu identifikujte spúšťače a podporte návrat k funkčným stratégiám.
- Obnovte spoluprácu s odborníkmi.
- Pripomeňte si už dosiahnuté pokroky.
Pri trvalej zmene sa nové spôsoby fungovania postupne stávajú prirodzenou súčasťou života. Aj vtedy je však dôležité zostať vnímavý/á k záťažovým obdobiam a otvorene o nich hovoriť. To, ako rodina reaguje na výkyvy motivácie, výrazne ovplyvňuje ďalší priebeh liečby.
2. Ako môže rodinné prostredie podporovať uzdravovanie
Model štádií zmeny ukazuje, že motivácia dieťaťa sa môže meniť. To, čo však výrazne ovplyvňuje priebeh liečby, je prostredie, v ktorom sa uzdravovanie odohráva.
Liečba PPP neznamená len zmenu správania dieťaťa. Postupne sa mení aj spôsob, akým rodina funguje.
Zmena v každodennom fungovaní
Postupne sa upravujú reakcie na stres, spôsob komunikácie aj to, ako rodina zvláda napätie. Učíte sa reagovať menej impulzívne a viac vedome. Rozvíjate väčšiu otvorenosť zmenám a ochotu hľadať nové spôsoby, ako náročné situácie zvládať.
Zmena v spoločnom porozumení
Počas liečby sa mení aj význam, ktorý rodina pripisuje jedlu, telu, výkonu či kontrole. Niektoré nepísané pravidlá mohli vzniknúť nevedome. Liečba prináša príležitosť tieto vzorce prehodnotiť a nahradiť ich zdravšími. PPP postupne prestáva určovať atmosféru doma.
Stabilita rodiča
Motivácia dieťaťa sa môže meniť. Vaša rola zostáva. Nemusíte reagovať dokonale, ale konzistentne. Stabilita neznamená absenciu emócií. Znamená ochotu zostať vo vzťahu aj v náročných chvíľach. Liečba je proces, v ktorom sa mení nielen dieťa, ale aj rodinný systém. Práve táto postupná zmena vytvára podmienky pre trvalé uzdravenie.
Aby ste túto stabilitu dokázali udržať, je dôležité myslieť aj na vlastné podporné zdroje.
3. Prečo je dôležité starať sa aj o seba
Byť rodičom dieťaťa s PPP je dlhodobo náročné. V náročnosti liečby nesiete zodpovednosť nielen za svoje dieťa, ale aj za seba. Dajte preto medzi priority aj vlastné potreby. Čas na oddych, doplnenie energie, vyčistenie hlavy či spracovanie emócií nie je slabosť. Je to spôsob, ako si udržať silu byť pre dieťa oporou.
Uzdravovanie môže byť pre celú rodinu vyčerpávajúce. Tak ako si vaše dieťa zaslúži pomoc a podporu, zaslúžite si ju aj vy. Je v poriadku priznať si, že je toho veľa. Je v poriadku potrebovať „time-out“. Odpočinok, priestor na vlastné prežívanie a psychohygiena sú súčasťou vašej rodičovskej výbavy.
Podporu môžete nájsť v rodičovských skupinách, v individuálnom poradenstve alebo vo vlastnej psychoterapii. Prehľad všetkých možností podpory, vrátane podporného poradenstva pre rodičov, konzultácií a skupín, nájdete v sekcii Naše služby.
Ak sa motivácia vášho dieťaťa mení, neznamená to, že robíte niečo zle alebo že liečba zlyháva. Zotavovanie z poruchy príjmu potravy býva plné krokov vpred aj období, keď sa zdá, že sa nič nehýbe. Práve v týchto chvíľach môže byť pre dieťa najväčšou oporou vaša trpezlivosť, stabilita a ochota zostať pri ňom aj v náročných obdobiach.
Zdroje
- Eating Disorders Victoria. (n.d.). Anorexia nervosa.
- Eating Disorders Victoria. (n.d.). ARFID.
- Eating Disorders Victoria. (n.d.). Bulimia nervosa.
- Kelty Mental Health Resource Centre & BC Children’s Hospital. (n.d.). Parents Survive to thrive guide: A resource guide for parents of a child with an eating disorder. Written by parents with lived experience.
- The National Eating Disorders Collaboration. (2021). Caring for someone with an eating disorder: A resource for families, carers and supports.
